Detské srdcia 9: Odpustenie

Miláčik, pamätáš sa, ako sme si rozprávali o Mehlwikovi a Ajantashi? Ako si vďaka kúzlu Sníčkov Pomocníčkov nazreli do hláv a do srcí, keď spali a pochopili svoju lásku a zabudli sa hnevať? Spomeň si na nich. A tiež som ti sľúbil, že ti ešte porozprávam o odpustení. A teraz nadišla tá chvíľa.

Počúvaj príbeh, ktorý sa stal, ako inak, dávno pradávno a veľmi ďaleko. Počúvaj srdcom, pretože vaše ľudské slová nedokážu popísať všetky jeho momenty.

Pod horou Halawi, na brehu oceánu bolo často za prílivu vidieť odpočívať anjelov. Sedeli v teplom piesku, prechádzali sa po brehu a rozprávali. Zdieľali si svoje skúsenosti s ľuďmi, ich príbehy a dobré konce. Jeden anjel a nebol to neskúsený nováčik, mal už tri anjelské splny, čo je vo vašom čase tridsať rokov, jedno trápenie. Nepodarilo sa mu prehovoriť Hatare Mangu, bojovníka z kmeňa Mantara, aby odpustil svojmu nepriateľovi.

Tridsať ľudských rokov Hatare Manga žije s ťažkým srdcom a po celú dobu jeho anjel skúša všetko možné i nemožné, ale bez výsledku. Pred tridsiatimi rokmi Hatareho nepriateľ spôsobil veľké nešťastie Hataremu a jeho rodine. Hatare Manga sa zaprisahal, že sa pomstí a nevydýchne ani na chvíľu, pokiaľ nebude nepriateľ po práve kruto potrestaný. Od tej doby Hatare Manga putuje svetom od mesta k mestu, od dediny k dedine a hľadá stopu po svojom nepriateľovi, aby dokonal svoje dielo pomsty.

Jeho anjel sa trápi čím ďalej tým viac. Bojí sa, že srdce hatare Mangu už skoro zatvrdne tak, ž enebude možné do neho vstúpiť. A brána sa zatvorí a Hatare Manga bude naveky blúdiť púšťou a tŕním. Ostatní anjeli si už dávno všimli, že Hatareho anjel má trápenie. Čakali však trpezlivo, až sám začne hovoriť. A práve pri tom prílive anjel otvoril svoje vnútro a ukázal svojim druhom, čo ho sužuje. Anjeli sa môžu rozprávať bez slov, v myšlienkách a obrazoch a tridsaťročný príbeh si vedia odovzdať v mžiku sekundy. I tak sa stalo.

Všetci ostali mlčky stáť a každý anjel odplával vo svojej mysli k slnku Shahtalan, aby načerpal inšpiráciu. Za chvíľočku sa rozpútala rozprava, z ktorej vzišlo, že najlepšie bude Hatare Mangu priviesť sem na ostrov pod horu Halawi. Vraj je najlepšie spojiť sa s jeho Sníčkom Pomocníčkom, ktorý mu v sne vnukne túto myšlienku a pomôže nájsť cestu. A tak sa stalo. Za dva ľudské splny priplával Hatare Manga na ostrov. Všade biely piesok, na pobreží palmy, nikde ani živej duše. 

Hatare bol po ceste unavený a tak si ľahol do tieňa paliem a zaspal tvrdým, unaveným spánkom. Tridsať rokov strastiplnej púte po celom šírom svete, ťažoba nešťastia a túžba po pomste vryli hlboké vrásky do jeho peknej tváre. Jeho kedysi silné vzpriamené ramená sa ohýbali pomaly, ale isto pod nánosmi času, bezsenných nocí a útrap prašných ciest. Teraz spal a na chvíľu zabudol na svoj bolestný náklad. Anjeli pristúpili k nemu a uzavreli okolo neho kruh. Sníček Pomocníček vstúpil do jeho sna. Aj jemu sa po rokoch ťažko naväzoval kontakt s Hatareho srdcom. Bolo takmer uzavreté, ťažké a temné. Iba posledná malinká skulinka sľubovala , že ak sa Sníček Pomocníček poponáhľa, snáď sa do jeho srdca ešte dostane. Možno už naposledy. Sníčkovia Pomocníčkovia a anjeli sa navzájom vidia, poznajú a často spolupracujú. Hatareho anjel mal oči uprené na Hatareho tvár. Keď spal, bola máličko miernejšia, máličko vyhladenejšia, aj keď si jeho anjel nebol istý, či to tak je, alebo je to len jeho prianie, aby to tak bolo. Sníčkovi Pomocníčkovi sa podarilo roztvoriť Hatareho srdce. Máličko a na chvíľočku, ale predsa. Zavolal na jeho anjela a ten tiež vstúpil do Hatareho sna a do jeho srdca. Kruh anjelov sa ešte viac zomkol. Teraz alebo nikdy.

Hatare už dlho nesnil. Teraz ležal na pláži a okolo neho stáli zvláštne postavy a on cítil neznámy pocit vnútri hrude, tam, kde ľudia nosievajú srdce. Postavy sa máličko rozostúpili, usmievali sa a podali mu ruky, aby mu pomohli vstať. Hatare Manga bol stále silný muž, keď sa však chcel postaviť, nohy mu vypovedali službu a on pokľakol späť do piesku. V hrudi sa mu niečo odohrávalo a on pomyslel na svoj koniec. Čo iné to môže byť? Náhla slabosť, zvláštny pocit na hrudi…ale koniec neprichádzal. Anjeli mu pomohli vstať a stále sa na neho prívetivo usmievali. Pristúpil k nemu najstarší z nich a hlboko sa mu zahľadel do očí. Hatare Manga mal pocit, že mu číta z duše riadok po riadku všetko,čo tam má zapísané. A tak to aj bolo. Trvalo to chvíľočku a anjel Hatareho chytil za obe ruky a povedal mu bez slov: “Poď, niečo ti ukážem.”

Hatare zavrel oči a naraz mal pocit, že sa vzniesli vysoko nad ostrov. Chcel ich otvoriť a presvedčiť sa, ale nešlo to. Viečka ho neposlúchli. Anjel ho vzal blízko i ďaleko súčasne. Miláčik, vo vašej reči nie sú slová, ktoré by výstižnejšie popísali tú cestu, snaž sa porozumieť srdcom, čo hovorím. Vzal ho proti prúdu času jeho života a potom ešte ďalej. Do dávnych vekov a všade okolo. Vzal ho všade postupne a potom i všade naraz. Hatare bol všetkým a všetko bolo Hatarem. Zatiaľ čo Sníček Pomocníček a jeho anjel v jeho srdci objímali Hatareho dušu, Hatare plával priestorom a časom bez priestoru a času. Sníček Pomocníček a Hatareho anjel v jeho srdci stále držali v náruči Hatareho ubolenú dušu.

Naraz všetko prestúpilo všadeprenikajúce jasné svetlo, teplé a láskavé. Škrupinka na srdci sa rozpustila a Hatareho duša sa nadýchla. Sníček Pomocníček a osobný anjel ju mohli pozvolna pustiť. Hataremu po tvári stekali horúce slzy. Odplavovali posledné zvyšky nenávisti, pomsty, krivdy. Jeho srdce sa plnilo odpustením. odpustením nepriateľovi, a, čo je veľmi, veľmi dôležité, odpustením samému sebe. Sebe, že tú dávnu krivdu dopustil a sebe, že tú dávnu krivdu tak dlho nosil v srdci, až mu takmer zatvrdlo a uväznilo dušu naveky.

Hatareho srdce je ľahké a Hatareo duša sa smeje. “Môžeš otvoriť oči”, povedal najstarší anjel. “Čo som ti chcel ukázať, com ti ukázal a ty si videl, čo si potreboval vidieť. Tvoje srdce je ľahké a tvoja duša sa smeje. Je iba na tebe, ako s nimi naložíš po zbytok svojej pozemskej púte. Bude ešte dlhá a môžu to byť dlhé roky. všetko je v tvojich rukách, Hatare Manga. Vezmi si tento kamienok, nech ti pripomína, čo si dnes zažil.” Hatare natiahne ruku a anjel mu do ľavej dlane vloží malý lesklý kamienok grafitovej farby. “Pamätaj, všetko je v tvojich rukách, Hatare. Shalan dente rei.”

Nebyť toho kamienka v jeho ľavej dlani, Hatare by si bol pomyslel, že sa mu to len zdalo.

Takto sa ten príbeh stal, Miláčik. Je to príbeh o zavtrdnutom srdci, plnom nenávisti, smútku, pomsty. A tiež príbeh o pomoci a najmä odpustení. Odpustení druhému a odpustení sebe. Príbeh o voľbe mať srdce ľahké a dušu usmiatu. Príbeh o voľnosti a slobode. Príbeh, ktorý nám nie je tak vzdialený, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. I keď sa stal tak dávno a tak ďaleko.

Pamätaj, Miláčik, všetko leží iba v tvojich rukách, ľahkosť tvojho srdca a radosť tvojej duše. Ak budeš vedieť odpúšťať, iným aj sebe, tvoja cest abude prežiarená slnkom.

Shalan dente rei, Miláčik.